Mariatál, Marienthal, Marianské údolie, Máriavölgy, Marianka – tri historické názvy a jeden súčasný názov obce na západných svahoch Malých Karpát. Marianka je najstarším pútnickým miestom v bývalom Rakúsko-Uhorsku. Nachádza sa tu jeden z prvých pavlínskych kláštorov ( neskôr prestavaný na kaštieľ a v súčasnosti slúži ako exercičný dom ).
    Asi len málokto vie, alebo si dnes už spomenie, že začiatkom prvej polovice XIX. storočia bola vykonávaná v obci rozvinutá priemyselná ťažba a spracovanie bridlice - ktorej sa hovorilo aj "čierny mramor" pre typickú čiernu farbu po vybrúsení a vyleštení. Desiatky rokov výrobky z "marianskej bridlice" ako školské písacie tabuľky, strešná krytina, platne pre výrobcov biliardových, ruletových a iných hracích stolov, platne pre stoly do krajčírskych dielní a iné výrobky, boli vyvážané do celej Európy, ale aj na Blízky východ a Severnej Ameriky.
     Významné obdobie histórie ťažby a spracovanie bridlice v Marianke bolo dlhé roky neznáme. Doposiaľ jediná publikácia o Marianke a jej histórii od P. Xavéra Stanislava Číka "Dejiny Mariatálu" z roku 1942 sa venuje hlavne pútnickemu miestu. Autor sa o baníctve zmieňuje v niekoľkých vetách v kontexte opisovaných udalostí histórie pútnického miesta. Neuvádza bližšie podrobnejšie informácie a ani to nebolo cieľom jeho práce. Rôzne encyklopédie a publikácie sa väčšinou sústredili len na strohý oznam, že v Marianke sa v druhej polovici 19. storočia vyrábali bridlicové tabuľky.
     Vyplniť medzeru v histórii našej obce sa podujala v roku 2006 skupina nadšencov vytvorením prípravneho výboru s cieľom zdokumentovania a propagácie bývalej ťažby, spracovania a využitia bridlíc v Marianke a okolí, históriu, súčasnosť a prírodu obce Marianka a jej širšieho okolia.