Najkvalitnejšiu surovinu približne od roku 1863 začal podnik spracovávať na náročnejší a drahší výrobok, ktorý sa na dlhé roky stal jedným z jej najznámejších výrobkov doma i v zahraničí - bridlicové školské písacie tabuľky. Bridlicové tabuľky pre školákov sa osádzali do drevených rámov z mäkkého dreva, ale aj ozdobných rámov z tvrdého dreva, zinku a mosadzi.
    Je potrebné si uvedomiť, že školská dochádzka nebola vždy povinná. Do XVIII. storočia sa nehovorilo o školskej dochádzke, ale len o dvoch či troch zimách strávených v škole. Keď 6. septembra 1774 uzákonila cisárovná Mária Terézia na území vtedajšieho uhorského kráľovstva „Všeobecný školský poriadok“, čím sa zaviedla povinná školská dochádzka, nastala doslova „revolúcia pre vzdelanie“.
    Všetci obyvatelia mali dostať aspoň základné vzdelanie, deti od šiestich do dvanástich rokov museli povinne chodiť 6 rokov do školy... Platilo to aj pre dievčatá. Tie totiž dovtedy nemali vôbec možnosť vzdelávať sa! Povinnosť navštevovať ľudovú školu šesť rokov (od 6 do 12 rokov) zaviedol uhorský zákon z roku 1868.
    Tým sa začal aj dopyt po pomôcke, ktorá by umožnila písať, rátať a prípadne aj kresliť. Papier bol veľmi drahý, pergamen ešte drahší... Na rad prišla bridlicová tabuľka s „griflíkom“, ako veľmi praktický prostriedok pre vyučovanie písania a rátania. Tabuľka sa na desiatky rokov stala najdôležitejšou učebnou pomôckou v procese vzdelávania.

Ako vyzerala bridlicová školská písacia tabuľka?

    Bola to obojstranne vyleštená tenká bridlicová doska, osadená do rámu z mäkkého lešteného dreva (luxusnejšie tabuľky sa vyrábali v ozdobných rámoch z tvrdého dreva, mosadze alebo zinku), ktorá má na jednej strane vyryté "riadky" na písanie, druhá strana má vyrytú štvorčekovú štruktúru pre počítanie. Na vyhladenú plochu tabuľky, zasadenej do dreveného rámu písalo sa zašpicatenou tyčinkou z tvrdšej bridlice, "gríflíkom". Biela stopa na čiernom podklade sa dala dobre čítať, ale aj ľahko zotrieť mokrou hubkou alebo handričkou, priviazanou obyčajne povrázkom k tabuľke. To uľahčovalo cvičenie i opravy. Tabuľku bolo možno používať pomerne dlho, pravda, ak sa nerozbila.

Bridlicová školská písacia tabuľka - bežný typ s griflíkom. Rám tabuľky z mäkkého dreva, v rohoch spevnený klincani.

Bridlicová školská písacia tabuľka - predná strana s vyrytými vodorovnými linkami Bridlicová školská písacia tabuľka - zadná strana s vyrytými štvorčekmi pre počítanie. Rám z tvrdého dreva, v rohoch spevnený klincami.

Bridlicová školská písacia tabuľka a jej koniec...

    Bridlicová tabuľka bola pokračovateľom v rade písacích pomôcok - či to už boli starí Feničania, ktorí písali na hlinené tabuľky a potom ich vypaľovali v peci alebo voskové tabuľky, ktoré sa dali nahriatím „vygumovať“ a dlátko zaznamenávalo nové písmenká i obrázky. Spotreba tabuliek rýchlo rástla. Do Uhorska sa dovážali z cudziny, najmä z Bavorska a zo Saska.
    Podnik vyrábal v roku 1864, podľa údajov správcu podniku Salzmanna denne okolo 8 000 tabuliek! Aj keď to bol do istej miery sezónny tovar a teda toľko sa nevyrábalo po celý rok, predsa len porovnaním údajov o importe tabuliek do Uhorska a výrobe v Marianke môžeme usudzovať, že pokrývala asi polovicu spotreby krajiny. Tabuľky z Marianky boli známe aj ďaleko za hranicami monarchie, vyvážali sa až do Južnej Ameriky, Anglicka a Orientu.
    Bridlicové tabuľky sa používali v ľudových školách, pravda už iba ako pomocný prostriedok v najnižších triedach až do druhej svetovej vojny, kým ich úplne nenahradili papierové školské zošity.
    Bridlicové školské písacie tabuľky sa určite nestratili! Nájdete ich hlavne v múzejných expozíciách ako neoddeliteľnú súčasť vybavenia školskej triedy zo začiatku XX. storočia a pod. Jednu takú sme "našli" v Múzeu Spiša v Spiššskej Novej Vsi.

Školská trieda zo začiatku XX. storočia Expozícia Múzea Spiša v Spišskej Novej Vsi Bridlicová školská písacia tabuľka na školskej lavici. Expozícia Múzea Spiša v Spišskej Novej Vsi

    Ďalšiu školskú triedu so školskou bridlicovou tabuľkou s exponátmi z čias Rakúsko-Uhorska sme "našli" v stálej expozícii Múzea kultúry Maďarov na Slovensku, Žižkova ul., Bratislava.

Školská trieda z čias Rakúsko-Uhorska. Školská lavica s bridlicovou školskou písacou tabuľkou - detail.

    Ďalšiu školskú triedu nájdete v expozícii Múzea školstva a pedagogiky (MSaP) Bratislava, Hálová č.16 v Bratislave. Bridlicová školská písacia tabuľka je umiestnená v jednej z vitrín múzejnej expozície.

Školská trieda približne zo začiatku XX. storočia. Detail do vitríny. Bridlicová tabuľka zo zbierok múzea ( www.uspesnaskola.sk )

    V dňoch 18.10.2011-15.4.2012 sa konala v sídelnej budove Slovenského národného múzea v Bratislave výstava prezentujúca zbierky 8 múzeí, dokumentujúcich kultúru národnostných menšín, doplnená o exponáty Slovenského národného múzea v Martine pod názvom "Ohýbaj ma mamko - narodenie, detstvo a mladosť v tradičnej kultúre Slovenska".
    Okrem iného si návštevníci mohli pozrieť aj expozíciu školy zo začiatku 20. storočia. Nechýbajú v nej klasické drevené lavice, tabuľa, katedra, učebnice, ale aj nástenná zemepisná mapa. Na laviciach sú poukladané drevené repliky písacích tabuliek. Tie pravé z ozajstnej bridlice boli umiestnené vo vitríne.

Školská trieda zo začiatku 20. storočia. Foto: RNDR. Roman Lehotský Bridlicové tabuľky vo vitríne. Foto: RNDR. Roman Lehotský

    Na sever pár kilometrov od Budapešti sa nachádza mesto Szentendre. Asi tri kilometre od centra mesta sa nachádza najväčší skanzen v Maďarsku oficiálny web skanzenu . Má rozlohu viac ako 46 hektárov a približuje tradíciu štyroch maďarských oblastí, život, kultúru bývania a ľudovú architektúru.
    Bližšie informácie - kliknite TU.

Škola z obce Kondorfa z roku 1880 - Skanzen v Szentendre

    A na záver ešte jedna školská trieda.

Školská trieda (zdroj:www.schiefer.de)